Pèsonalite Sikoloji
Ki sa egzakteman se pèsonalite? Ki jan konpreyansyon pèsonalite pwòp ou a ede ou jwenn pi gwo insight nan byennèt emosyonèl ou a? Pèsonalite se yon bagay ke moun souvan dekri, ankò anpil pa konprann konplètman ekzakteman ki etid la syantifik nan pèsonalite se tout sou. Li se pèsonalite inik ou ki fè ou ki moun ou ye epi enfliyanse tout bagay soti nan relasyon ou nan fason ou viv.
Pèsonalite sikoloji se youn nan branch yo pi gwo ak pi popilè nan sikoloji . Sikològ yo fè efò pou konprann kijan pèsonalite devlope menm jan tou li enfliyanse fason nou panse ak konpòte nou. Zòn sikoloji sa a ap chèche konprann pèsonalite ak ki jan li varye nan mitan moun kòm byen ke ki jan moun yo menm jan an tèm de pèsonalite. Sikològ tou evalye, fè dyagnostik, ak trete maladi pèsonalite ki ka entèfere ak lavi yon sèl jou a chak jou.
Ki sa ki pèsonalite?
Ki sa ki fè ou ki moun ou ye? Sètènman, anpil faktè kontribye nan moun ou ye jodi a, ki gen ladan jenetik ou yo, levasyon ou, ak eksperyans lavi ou.
Anpil ta diskite ke sa ki vrèman fè ou inik se modèl yo karakteristik nan panse, santiman, ak konpòtman ki fè moute pèsonalite ou.
Pandan ke pa gen okenn sèl te dakò sou definisyon nan pèsonalite, li se souvan te panse de kòm yon bagay ki rive soti nan nan endividyèl la epi li rete jistis ki konsistan pandan tout lavi. Li anglobe tout panse, modèl konpòtman, ak atitid sosyal ki enpak ki jan nou wè tèt nou ak sa nou kwè sou lòt moun ak mond lan bò kote nou.
Konpreyansif pèsonalite pèmèt sikològ yo predi kijan moun yo pral reponn nan sèten sitiyasyon ak kalite yo nan bagay yo pito ak valè.
Yo nan lòd yo konprann ki jan chèchè etid pèsonalite sikoloji, li enpòtan kòmanse pa aprann plis sou kèk nan teyori yo pèsonalite ki pi enfliyan.
Ki jan psikològ reflechi sou pèsonalite?
Yon nimewo de teyori diferan te parèt yo eksplike divès aspè nan pèsonalite. Gen kèk teyori konsantre sou eksplike ki jan pèsonalite devlope, pandan ke lòt moun yo konsène ak diferans endividyèl nan pèsonalite.
Pèsonalite se souvan dekri nan tèm de tris
Teyori yo trè nan pèsonalite yo santre sou lide a ke pèsonalite se te fè leve nan yon nimewo nan diferan karakteristik gwo oswa dispozisyon. Teyori divès kalite yo te pwopoze nan ane yo pou yo eseye idantifye egzakteman ki atribi sèvi kòm eleman kle nan pèsonalite ak detèmine kantite total pèsonalite karakteristik .
Sikològ Gordon Allport se te youn nan premye a yo dekri pèsonalite an tèm de karakteristik endividyèl.
Nan pèspektiv dispozisyon li, li te sijere ke gen diferan kalite karakteristik. Karakteristik komen yo se moun ki pataje pa anpil moun ki nan yon kilti an patikilye. Sant santral yo se moun ki fè moute pèsonalite yon moun nan. Kardinal karakteristik yo se moun ki tèlman dominan ke yon moun vin prensipalman li te ye pou karakteristik sa yo. Manman Teresa, pou egzanp, te tèlman byen li te ye pou travay charitab li non li te vin prèske synonym pou sèvis pou moun ki nan nesesite.
Pandan ke Allport te sijere ke te gen anpil jan 4,000 karakteristik endividyèl, sikològ Raymond Cattell a pwopoze ke te gen 16 . Li te tou kwè ke karakteristik sa yo egziste sou yon kontinyòm e ke tout moun posede chak karakteristik nan divès degre. Apre sa, psikològ Hans Eysenck rann lis sa a nan karakteristik menm pi lwen ak sijere ke te gen jis twa: extroversion, nerotik, ak psikotik.
"Big Five" teyori a se petèt teyori a trè popilè ak lajman aksepte nan pèsonalite jodi a.
Teyori sa a pwopoze ke pèsonalite yo te fè leve nan senk dimansyon pèsonalite laj: extroversion, dakò, konsyans, neuroticism, ak transparans. Chak tris egziste kòm yon kontinyòm laj, ak pèsonalite chak moun nan manti yon kote sou spectre pou chak karakteristik. Pou egzanp, ou ta ka segondè nan ekstrogsyon, konsyansye, ak dakò pandan ke yo te yon kote nan mitan an nan Kontinye a pou karakteristik yo nan ouvèti ak nerotik.
Gen kèk teyori gade nan ki jan pèsonalite devlope ak chanjman nan lavi
Teyori Freud a nan devlopman psikoswozèl se youn nan teyori yo pèsonalite pi bon-li te ye, men tou, youn nan kontwovèsyal ki pi. Dapre Freud, timoun pwogrè nan yon seri de etap nan devlopman pèsonalite. Nan chak etap, enèji libidinal, oswa fòs la ki kondwi tout konpòtman imen, vin konsantre sou espesifik zòn erojèn. Siksè fini nan chak etap rezilta nan k ap deplase sou pwochen faz nan devlopman, men echèk nan nenpòt etap an patikilye ka mennen nan fixations ki ka enpak sou pèsonalite granmoun.
-
Ki sa sa vle di yo gen kalite yon karakteristik pèsonalite?
-
Ki jan Sosyopat yo diferan de Psychopaths
Yon lòt sikològ ki te rele Erik Erikson te dekri yon seri de uit sikozosyal etap ke moun ale nan pandan lavi. Chak etap jwe yon wòl enpòtan nan devlopman nan pèsonalite ak ladrès sikolojik. Pandan chak etap, moun nan ap fè fas a yon kriz devlopman ki sèvi kòm yon pwen vire nan devlopman.
Erikson te plis enterese nan ki jan entèraksyon sosyal te enfliyanse devlopman nan pèsonalite e li te prensipalman konsène ak devlopman nan sa li te rele ego idantite. Avèk siksè ranpli etap yo mennen nan devlopman yon pèsonalite an sante. Pandan ke teyori Freud te sigjere ke se pèsonalite prensipalman ki te fòme ak mete nan wòch nan yon laj trè bonè, Erikson kwè ke pèsonalite kontinye ap devlope ak grandi pandan tout lavi.
Kouman yo Tès pèsonalite?
Yo nan lòd yo etidye ak mezi pèsonalite, sikològ yo te devlope yon nimewo nan tès pèsonalite diferan, evalyasyon, ak envantè. Anpil nan tès sa yo lajman itilize nan yon varyete de anviwònman. Pou egzanp, pi popilè Myers-Briggs Kalite Endikatè a oswa MBTI se souvan itilize kòm yon evalyasyon tès depistaj pre-travay.
Lòt evalyasyon yo ka itilize pou ede moun aprann plis sou diferan aspè pèsonalite yo oswa kòm zouti tès depistaj ak evalyasyon lè yo fè dyagnostik diferan kalite maladi pèsonalite yo.
Chans yo se ke ou te rankontre yon gran varyete tès pèsonalite nan diferan fòm sou entènèt. Anpil nan tès sa yo pretann yo revele "reyèl nan ou," pandan ke lòt moun yo klèman jis pou amizman. Pou egzanp, ou ta ka vini nan tout kwiz sou entènèt ki idantifye si ou gen yon pèsonalite ekstrovèd oswa entrovèrti . Jwenn yon pi bon konpreyansyon bagay sa yo sou tèt ou ka pafwa ede ou vin pi okouran de poukisa ou travay byen ak lòt moun oswa poukisa ou pafwa santi tankou ou jis bezwen yon ti kras pou kont li tan.
Kle a se sonje ke nenpòt ki evalyasyon ke ou pran sou entènèt yo ta dwe pwobableman pran ak yon grenn sèl. Zouti enfòmèl sa yo ka plezi epi yo ka menm pafwa ofri insight nan preferans ou ak karakteristik yo, men se sèlman pèsonalite tès administre pa pwofesyonèl ki kalifye ak kalifye yo ta dwe itilize pou nenpòt ki kalite evalyasyon fòmèl oswa dyagnostik.
Si ou te dyagnostike ak yon twoub pèsonalite
Pèsonalite sikològ pa sèlman etidye ki jan pèsonalite devlope, men yo tou enterese nan divès pwoblèm ki ka leve. Yo te idantifye yon kantite maladi pèsonalite diferan ki ka gen yon enpak grav sou lavi yon moun ak fonksyone.
Enstiti Nasyonal pou Sante Mantal rapòte ke apeprè 9,1 pousan nan popilasyon adilt ameriken sentòm omwen yon maladi pèsonalite chak ane. Se konsa, ki sa egzakteman se yon maladi pèsonalite? Maladi sa yo karakterize tankou maladi kwonik ak omniprésente mantal ki konsekans panse, konpòtman, ak fonksyone entèpèsonèl. DSM-5 kounye a bay lis 10 maladi pèsonalite diferan. Men sa yo enkli maladi pèsonalite antisosyal, maladi pèsonalite borderline, maladi pèsonalite narsisik, ak maladi pèsonalite obsession-konpulsif.
Lè yo dyagnostike ak yon maladi pèsonalite ka souvan gen byen detrès, men li enpòtan sonje ke èd ki disponib. Lè w ap travay avèk pwofesyonèl sante mantal yo, ou ka jwenn fason pou rekonèt difikilte ke maladi sa yo ka lakòz nan lavi ou epi eksplore nouvo estrateji pou siviv.
Li OK pou w santi w pè ak konsène sou sa ki nan lavni an ka kenbe, men bagay la enpòtan sonje se ke ou pa gen fè fas a li pou kont li. Gen moun ki resevwa fòmasyon, kalifye, epi ki pare pou ede ou pran pwochen etap yo nan tretman ou. Tou depan de dyagnostik espesifik ou a, doktè ou ka rekòmande kèk fòm sikoterapi , fòmasyon ladrès, medikaman, oswa yon konbinezon de tout twa. Kle a se travay kole kole ak ekip swen sante ou a devlope yon plan tretman ki konsantre sou bezwen ou yo ak objektif.
Yon Pawòl nan
Pèsonalite se yon sijè gwo ki manyen sou prèske tout aspè nan sa ki fè moun ki yo ye. Gen plizyè fason diferan pou panse sou pèsonalite, tankou konsantre sou karakteristik endividyèl oswa gade nan diferan etap yo devlopman ki pran plas kòm pèsonalite parèt ak pafwa chanje sou tan.
Sikològ yo pa jis enterese nan konprann pèsonalite nòmal imen, men nan rekonèt potansyèl pèsonalite latwoublay ki ta ka mennen nan detrès oswa difikilte pou lekòl, travay, relasyon, ak lòt zòn kle lavi. Lè yo te kapab idantifye pwoblèm sa yo, sikològ yo pi byen kapab ede moun devlope ladrès nan pi bon fè fas ak jere sentòm yo nan maladi pèsonalite.
> Sous:
> McCrae RR, Costa PT. Validasyon nan modèl la senk-faktè nan pèsonalite atravè enstriman mizik ak obsèvatè. Journal of Pèsonalite ak Sikoloji sosyal . 1987; 52: 81-90.
> Enstiti Nasyonal pou Sante Mantal. Prevalans: Nenpòt ki twoub pèsonalite.